Už si síce nepamätám kto s týmto nápadom prišiel ako prvý, ale ten nápad bol za 1000 bodov – splav maleho dunaja. Vždy som túžil po takomto dobrodružstve a 24.augusta 2010 sa to konečne stalo skutočnosťou. Počasie nám vyšlo doslova ukážkové – slnečné (nie ako neskôr v roku 2012, kedy sme museli splav 3 dni pred štartom zrušiť kvôli búrkam).  Zo 6-tich členov posádky sme štyria boli kolegovia z práce takže nálada bola celý čas super 😉 .  Moja polovička zo začiatku trošku frflala, lebo sa bála ale nakoniec sa prejavil jej bojovný duch byť vždy na čele ako aj obľuba opalovania sa na slniečku.

Malý Dunaj je ako stvorený pre začínajúcich vodákov ako sme my (v jeho popise je doslova „vhodný aj pre rodiny s deťmi“ 😀 ). Kanoe máme požičané od Tomiho zo stránky www.kanoing.sk – vybrali sme si ho pre veľmi dobré ceny a hlavne ponúkal zdarma aj stany, ktoré nám (aspoň vtedy) chýbali vo výbave. S jeho službami sme boli vysoko spokojný a hlavne čo bolo pre nás začiatočníkov super je, že má veľmi kvalitné a stabilné kanoe. Nie tie plasťáky ktoré sú skôr vhodné už pre skúsenejších, ale poctivé sklolaminátové kanoe stabilné proti výkyvom. Tomi nám poradil ako začiatok cesty most v Tomášove aby sme sa vyhli oleju za ústím Bielej vody.

Prvých 10 minút je naozaj celkom sranda, kým si zvyknete na loďku ale verte mi, že o chvíľku sa aj ten najbojazlivejší človiečik bude cítiť ako Poseidon 😎 .  Obed si dávame na voľnom táborisku Vlky. Kedže je minimálne 40 stupňov odmietam si opekať s kolegovcami pri ohníku ale si radšej niečo narýchlo uvarím v ešuse – ten aspoň sála menej tepla. Prvý deň kempujeme pri vodnom mlyne v Jelke, čo je obľúbené táborisko vodákov. Večer posedíme v reštike a ráno si dáme prehliadku mlynu, ktorá bola perfektná. Nuž a po raňajočkách nasadáme na naše vodné tátoše. Ten klud na rieke – to si ani predstaviť neviete. Zaujímave bolo, že nás vôbec neobťažoval hmyz – žiadne komáre ani mušky. Videli sme kopec vtáctva a aj bobrom veľmi podobné ondatry. Najlepšie je, že kým sá rieka kľukatí medzi poliami Vy v člne máte pocit akoby ste išli cez dáky prales, kdeže brehy sú lemované úzkym pásom lužného lesa. Druhý deň si dáme naozaj oddychové „spustenie sa“ do Madaraszu, kde zakempujeme. Tu sme sa trosku aj okúpali i keď voda je kalná a treba dávať veľký pozor na prúd. Malý Dunaj je síce väčšinou veľmi plytký (často pádlom udierate o dno) – tu si však treba dávať pozor aj  na hĺbku, ktorá je miestami viac ako 2 metre.  Večer si zahráme beach-volejbal a v reštike karty (Bokšanský v jednom kuse vyhrávali a až o pol roka nato sa priznali, že podvádzali – koťuhy jedny 😀 ) Ráno voláme Tomimu, a ten kedže má v ten deň veľa vodákov na vyzdvihnutie prichádza po nás až okolo obeda.  Pre mňa to bol krásny zážitok, vynikajúci relax a „pohodička na vode“. Taký je splav maleho dunaja.