Ako bývalého trampa a dobrodruha ma opäť začínajú páliť päty a túžba po dobrodružstvách je čoraz silnejšia. Aj preto som začal sledovať rôzne fóra a cestopisy a celkom mi učarovalo cestovanie na bicykli. Je to oveľa rýchlejšie ako pešia turistika ale stále dosť pomalé na to aby si človek vychutnával okolie naplno. Preto som začal kalkulovať, že na budúci rok si hneď na jar kúpim dáky ten trekkingový bicykel a výbavičku na dlhšie cyklotúry. Avšak nebesá boli ku mne asi veľmi pozitívne naklonené, kedže moji známi z Bratislavy akurát premýšľali nad kúpou elektrických bicyklov a pôvodné trekkingové, ktoré už dlhšie nevyužívali chceli dať preč. Slovo dalo slovo a tak som si jeden krásny deň išiel po môj prvý trekkingový bike  🙂 Hneď som ho aj odskúšal na železnej studničke, kde som na ňom dal prvých 16 km. Kedže sa hovorí, že darovanému koňovi na zuby nepozeraj – bicykel bol proste skvelý. Stačilo zopár kozmetických úprav ako kúpa a montáž blatníkov a hlavne nosiča na batožinu, kúpa cyklotašky (tú som však mohol radšej kúpiť väčšiu) a hneď ma už štípalo v lýtkach čo by som už aj išiel otestovať novú výbavičku. Kedže priateľka mala rozčítanú jednu zaujímavú knihu tak som ju ani nemusel dlho prehovárať a už som sa aj balil na moju prvú testovaciu cestu alebo skôr mini cestičku.

Rozhodnutie to bolo veľmi rýchle a emotívne, takže až neskôr som zistil, že som si zabudol vziať veľmi dôležitú vec a to toaletný papier alebo aspoň dáke tie hygienické servítečky 😀 Našťastie to však bolo len jedno prenocovanie a nakoniec neboli potrebné.

Prvých pár kilometrov som sa hneď musel popasovať s padajúcimi taškami. Váha stanu ich neustále tlačila na jednu alebo druhú stranu. Naštastie som to vyriešil šnúrou z paracordu a tašky upevnil k nosiču. Ostávalo už len šlapať do pedálov a užívať si nádhernú prírodu Záhoria.

Z Malaciek som sa vidal smerom cez Vinohrádok na Olšov majer. Tu som odbočil na šotolinovú cestu k Jakubovským jazerám.

Cesta sa však postupne zmenila na pieskovú a miestami kde nebol piesok v koľajách pevný sa mi doň kolesá zabárali a zadok v kuse odskakoval. Na tomto kúsku som išiel veľmi pomaly a šlapanie v sypkom piesku mi ubralo dosť síl. Napriek tomu sa mi takéto cesty páčia viac ako asfaltky s premávkou, ktoré ma čakali od Jakubova.

Pred Záhorskou Vsou som si dal pauzu, kedže muselo byť minimálne 35 stupňov aj to v tieni.

Čakal som na kompu a tešil som sa ako malý jojo, že o chvíľku budem i keď len na krátky čas na druhej strane hraníc v rakúsku.

Už opustený hraničný prechod na rakúskej strane.

A kúsok za prechodom ani nie 1 km malebná rakúska dedinka Angern an der March.

Sem sa ešte na bicykli vrátim a vydám sa smerom na Schloss Hof. Už teraz sa teším. 

Po prehliadke Angernu krížom-krážom cesta naspäť kompou.

No a tu je zas opustený hraničný prechod na našej slovenskej strane. 

Bol naozaj krásny slnečný deň, len škoda, že až tak horúci. Z domu som si bral 3 litre vody a po ceste som dokúpil ešte ďalšie 2 litre minerálky a jedno nealko-pivko.

Takto vyzeralo okolie miestečka kúsok pri Jakubovských rybníkoch, kde som sa rozhodol prenocovať. Borovice a výhľad na jazerá i vzdialené Malé Karpaty. 

Na večeru sa podávala pečená klobáska na cibuľke s hráškom. Len škoda, že som si nemohol ísť vychutnať pivečko pred stan. Bola tam asi približne 1 miliarda krpatých upírov a to fakt, že nepreháňam. Skôr som ešte možno pol milióna ubral. Aj som sa skúšal poriadne nastriekať repelentom ale pri tých húfoch to nemalo takmer žiaden účinok. Tak som zaliezol naspäť do stanu a s doširoka otvoreným vchodom a zatiahnutou iba sieťkou proti komárom som si úžival večerný koncert zvukov prírody.

Ako vidno z nasledujúcich dvoch fotiek môj stan bol dokonale ukrytý a bike som mal zamknutý za stanom. Bez rozobratia stanu alebo spílenia kríkov sa k nemu nedalo dostať. Ten stan budem musieť časom poriešiť a kúpiť niečo v prírodných zelených farbách 😉 

 Už len pobaliť posledné veci a môžem vyraziť na kratučkú cestu domov.

Ešte pol hodinku improvizujem a nakoniec sa mi asi na šiesty pokus podari aj vlastná fotka.

Smutné pohľady naspäť k smerom k Jakubovu. 

Táto cestička ma čaká. Asi 7 km do Kostolišťa a potom už len kúsoček do Malaciek a som doma. 

Posledné fotečky v Malackách. Bol to môj prvý cyklo-výlet tak som sa nevedel na ten bike s taškami vynadívať 😀  No nekúp to, keď je to v akcii. To sa oplatí!

Už len dostať toto všetko na 5 poschodie – tašky výťahom a bike pekne na pleci po schodoch.

Záverom dodám, že ak ste nad takýmto výletom niekedy uvažovali, len tam stále bolo akési to „ALE“  tak Vám doporučujem na všetky výhovorky zabudnúť, čo najskôr sa pobaliť a vyraziť za krásnymi zážitkami. V dobe písania tohto článku už mám za sebou asi 5 cyklo-výletov a na každý bol niečím iný ale všetky mali jedno spoločné – boli úplne SUPER!

MOJA TRASA – celkovo asi 45 km

Prvý deň:  Malacky 17:00 – Vinohrádok – Olšov Majer – Jakubovské rybníky – Jakubov – Záhorská Ves – prevoz kompou (A) – Angern a okolie – prevoz kompou (SK) – Zahorská Ves – Jakubov – Jakubovksé rybníky 20:30

Druhý deň: Jakubovské rybníky 8:00 – Jakubov – Kostolište – Malacky 10:00