8.septembra využívam pekné počasie na ďalšiu cyklotúru. Po klasických cestách pôjdem len minimálne o to väčšiu radosť som vtedy mal. Z Malaciek vyrážam cyklochodníkom do Kostolišta a tu odbáčam na jediný úsek s cestnou premávkou a to smerom na obec Gajary. Cesta najskôr mierne stúpa a potom nasleduje krátky zjazd a dlhááá rovinka do Gajar. Názov obce pochádza z dvoch názvov Gaj a Var, niečo ako chrániť a varovať. Svedčí to o tom aké významné strategické postavenie mala obec v minulosti. Čo sa týka historického alebo kultúrneho hľadiska tak sa v tejto obci narodil významný maliar Dominik Skutecký (1849-1921). V obci môžete vidieť aj pôvodne rannobarokový kostol Zvestovania Panny Márie zo 17.storočia. Pred týmto kostolíkom mám aj prvú dnešnú krátku pauzu – podáva sa fit tyčinka, sójová tyčinka a čistá voda 🙂
Za obcou pokračujem asfaltovým cyklochodníkom, ktorý ide rovno ako pravítko cez polia s konštrukciami na ťažbu plynu.
Za nedlho sa dostávam na most cez Rudavu, kde stretávam ujka na bicykli a dvoch jazdcov na koňoch. Ujka prosím o pomoc a tak ma nasmeruje na správnu cestu do Malých Levár. Istota je istota 🙂
Odtiaľto pokračujem cestou vhodnou skôr pre horský bike ako môj trekkingový. Strieda sa prašná cesta s kamenistou, so šotolinou, miestami piesková a dokonca aj blatová vysypaná akými si škridlami, či iným stavebným materiálom. Každopádne prostredie je aj tak očarujúce a dáva Vám taký zvláštny pocit dobrodružstva. Takto sa postupne dostávam až do dedinky Malé Leváre, kde zakotvím v krčmičke pri ihrisku a dám si jeden vychladený jahodový Cappy džús.
Na internete som sa dočítal, že tu v miestnom jazere našli pri ťažbe štrku kosti slona lesného a mamuta, ktorí vyhynuli v dobe ľadovej. Okrem toho je obec zaujímavá asi len rekreačnou oblasťou Rudava, ktorá sa náchadza neďaleko obce. Môžete sa tu okúpať, kempovať, chytať ryba a požičať si loďku či vodný bicykel. Každoročne sa tu konajú aj rôzne festivaly ako napríklad Summer Beach Rudava, kde sa okrem hudobných skupín koná aj beach volejbalový turnaj. Okolie tvoria borovicové lesy a štrkové pláže a preto sa z obce vyberám práve týmto smerom. Čaká ma však prenáška bicykla cez veľmi zaujímavý mostík. Sú to dve brvná pri sebe a cez nich latky. Bez bicykla sa to dá prejsť v pohode ale s bikom na pleciach to bola veru zábava.
Keďže je už mimo sezóny ľudí tu nieje veľa – navyše aj teplota už na kúpanie nepostačuje. Avšak ľudia čo tu majú chatky sú väčšinou tu a podaktorí ma aj zdravia. Na konci jazera a chatiek sa lesnou cestou prederiem k Rudavskému kanálu. Cesta na tejto strane je úúúúplne hrozná. Sú tu vyjazdené hlboké koľaje v tráve a každú chvíľu sú plné blata a vody a nieje to ani poriadne kade obísť, kedže terén okolo tvoria zvláštne trsy trávy, cez ktoré je problém čo i len tlačiť bicykel, nieto ešte jazdiť. To by bolo tak na poriadnu osmičku. Našťastie asi po 500-600 metroch prichádzam k akejsi hati a tu sa dávam doľava cez les. Najskôr je lesná cesta ako tak zjazdná avšak po chvíľke sa mení na úplne zarastenú vysokou trávou tak mi neostáva nič iné len zosadnúť a predierať sa ďalej. Kým dorazím na slnečnicové pole som už úplne vyčerpaný. Avšak kvôli tejto ďalšej scenérii to určite stálo. Cesta s pevného piesku vedie najskôr cez nádherné slnečnicové pole i keď slnečnica je už plne dozretá a určite ju prídu každú chvíľu pokosiť. Potom prechádzam cez borovicový lesík až sa ocitnem na krásnej lúčke so zelenou maringotkou, dreveným posedím kde si trochu odpočiniem a na konci lúky je ešte starý bunker z 2 svetovej vojny, do ktorého samozrejme nakuknem.
Odtiaľto pokračujem polno-lúčnou cestou až do Gajár, kde na začiatku obchádzam malé jazierko či skôr mini rybníček. Tu by podľa cyklomapy čo mám zo sebou mal cyklistický chodník pokračovať naľavo do jedného mostíka. Mám radosť keď túto odbočku nájdem ale radosť je predčasná. Chodník ide popri hlbokom potoku z jednej strany a záhradami rodinných domov zo strany druhej. Čím ďalej však idem tým je chodník neschodnejší až nakoniec už nevládzem šlapať v tej hustej tráve takmer po môj pás a preto zosadám z bicykla. Ešte takých asi 200 metrov sa mi ho darí ako tak tlačiť, keď tu sa zrazu chodník stratí úplne a ja sa ocitám na jednej záhrade s ovocnými stromami na konci. Som tak vyčerpaný, že naspäť nejdem ani za ten svet. Našťastie vidím pod jedným stromčekom ujčeka tak s posledných síl dotlačím bicykel až k nemu a prosím ho či by ma nepustil cez jeho dvor na hlavnú cestu. Udivene na kuká ale nemá s tým vôbec problém. Cesto cez jeho dvor sa ešte rozprávame odkiaľ som a že on Malacky veľmi dobre pozná lebo tam má sestru 😀
O pár minút som na hlavnej ceste pred ujkovou veľkou bránou a môžem pokračovať ďalej. Najskôr padne rozhodnutie, že idem smerom na Suchohrad a potom cez Záhorskú Ves a Jakubov do Malaciek. Po chvíľke šlapania však zisťujem, že dnešné dve predierania sa vysokou trávou a naozaj HNUSNÝ protivietor smerom na Suchohrad mi ubrali posledné zvyšky síl a preto po chvíľke volím odbočku doľava, ktorá ma privedie naspäť do Gajár. Cestou ešte míňam čudného pána s defektom na bicykli. Vyzeral, že nemá všetko v poriadku v hlave tak som radšej nezastavoval a pridal do pedálov. Za Gajarmi stretávam skupinku cyklistov-turistov, ktorý majú asi objednanú strelnicu v poli (ohradený kus zeme z búdkou, drevenými stolmi a na konci pozemku s terčami). Mňa čaká nekonečná rovinka do lesíka pred Kostolišťom, aspoň mi to v tomto vyčerpaní a protivetre tak pripadá. Ešte raz uisťujem sám seba, že som veru dobre spravil, keď som Suchohrad vynechal. Bola by to pekná obchádzka.
V Kostolišti ešte chvíľku oddychujem pri detskom ihrisku a obdivujem tu energiu čo tento krpatý národ v sebe má. Potom už len cyklochodníkom do Malaciek , vyniesť bike na 5 poschodie a hajde konečne do sprchy. Ďalší zážitok je za mnou a ja verím, že kopec ich na mňa ešte čaká.
MOJA TRASA:
Malacky (13:07) – Kostolište – Gajary – Malé Leváre – Rudava – Gajary – Kostolište – Malacky (16:54)
40,50 km – 3:47 hodín z toho 2:52 hodín v sedle bicykla – 10,7 km/h priemerná rýchlosť – 33,6 km/h maximálna rýchlosť – stúpanie 124,7 m – klesanie – 128,9 m
